Život Prešova
online
online
Otčim sa zmenil na zviera
12.04.2007 Celý región
Roman, 35 rokov, rozpráva o hroznej tragédii:\r\nKeď si Monika brala Viktora, netušila, že práve vyniesla rozsudok smrti nad svojimi dcérami. Niekoľko rokov to vyzeralo, že sú vzorná rodina. Ale keď dievčatá dospievali, ...Monika sa s Viktorom zoznámila v zamestnaní. Rozvedenej matke dvoch dcér sa mladý muž páčil, ona sa zapáčila jemu, a tak pomerne skoro bola „ruka v rukáve“. Čas bežal a do rodiny pribudol syn Samuel. Nič vtedy nenasvedčovalo krutému osudu, ktorý obe dievčatá čakal. Dosiaľ šťastná rodina sa presťahovala do iného mesta a práve to sa neskôr stalo miestom hrôzostrašnej tragédie.
Všetko sa to začalo v jeden pokojný zimný deň, keď Viktor hľadel so zaľúbením na svoju vtedy trinásťročnú nevlastnú dcéru Katarínu. „Poď sem, vidím, že už je z teba kus ženy, “ pritiahol si dievčinu k sebe a mocne ju objal. Stalo sa tak v okamihu, keď boli v miestnosti sami. Katarína sa snažila z objatia vymaniť, ale Viktor bol ako chobotnica. „Nechaj ma! Pusť! “ Vykríkla zmätená Katka a pokúšala sa silné ruky od seba odtiahnuť. Útočník sa len rehotal a svoje prsty sústredil na iné miesta mladého dievčenského tela. „Daj mi pokoj! “ opakovala Katka a vyškierajúceho sa otčima znova odstrčila. Ten sa však nedal odradiť a opäť sa snažil dotýkať rozčúleného dievčaťa. „No aby si sa nezbláznila. Veď poď ku mne, “ dotieral naoko zo žartu a znova sa vrhol na dievčinu. „Nebuď taká, nerob sa! “ Katarína sa zúrivo bránila a snažila sa Viktorovi vytrhnúť. „Ak ma hneď nepusíš, poviem to mame, “ vyhrážala sa. Bola červená od zlosti aj od námahy, ale skoro okamžite zacítila, že jej slová zabrali. Zaskočený otčim od nej odstúpil. „Čo by si jej tak asi povedala? Veď sa nič nestalo, “ zvýšil aj on hlas. „Nesmieš byť taká fajnovka! Prečo si precitlivená? “ Vzápätí kývol rukou a opustil miestnosť. Pomyslenie na Katarínino rozprávanie pred matkou sa mu vôbec nepozdávalo. Následky takej vyhrážky si vedel živo predstaviť.
O niekoľko dní sa situácia opakovala. V to ráno bol Viktor s deťmi sám doma a keď vošiel do izby svojich nevlastných dcér, zbadal tam iba Katku. O dva roky staršia Marta bola v tej chvíli v kúpeľni. Otčim pozrel na rozostlanú posteľ, zatváril sa nepríčetne a celkovo pôsobil čudným dojmom. Potom sa bez ďalších rečí vrhol na vydesenú Katarínu. Tento raz bol útok oveľa surovejší. „Daj mi pokoj! Poviem to mame! “ kričalo nešťastné dievča, ale bez túžobne očakávanej odozvy. Veľká dlaň jej zakryla ústa. „Aj tak si jej už určite niečo hovorila, “ fučal Viktor a udrel plačúce dievča vázou po hlave. Čiastočne otrasenú ju potom brutálne znásilnil. Následné výkriky a vzlyky definitívne umlčal pevným a dlhotrvajúcim stisnutím jej hrdla...
Katarínu znásilnil a zaškrtil pred očami jej sestry Marty, ktorá sa medzitým práve vrátila do miestnosti. Viktor schmatol šokovanú a na smrť vystrašenú Martušku za ruku a zavrel dvere. Pätnásťročné dievča potom čakal rovnaký osud ako jej sestru. Aj ju znásilnil a zaškrtil. Ale udalosti, ktoré nastali po týchto hrozných činoch, sa vymykajú zdravému rozumu. Viktor schoval a zastlal obe mŕtve telá do úložného priestoru postele a šiel zobudiť svojho syna. Doobedie potom prebiehalo ako obyčajne. So synom odišiel na nákup, navaril a po obede spolu hrali karty. „Niečo ti ukážem, poď so mnou, “ prikázal náhle synovi. V izbe chlapcových sestier otvoril úložný priestor a vydesený Samko vypliešťal oči na hrozný obsah. Viktor potom syna donútil prehltnúť väčšie množstvo tabletiek na spanie. Sám napísal list na rozlúčku a vzápätí sa pokúsil o samovraždu rovnakým spôsobom, k akému prinútil svojho syna. Obaja však prežili!
Na súde vyrozprával Viktor strašidelný príbeh v inej verzii. Tvrdil že v osudné ráno bol pod vplyvom lieku rohypnolu, ktorý vraj kvôli svojim psychickým problémom často užíval. Vďaka tomu sa vraj pohyboval vo svete zvláštnych preludov a vidín. V miestnosti vraj zbadal neznámy tieň cudzej osoby, ktorú udrel vázou do hlavy v snahe chrániť rodinu. Vzápätí sa vraj tieň premenil na jeho družku, z ktoru mal pohlavný styk. Pri milostnom akte sa však družka zmenila na obludu, ktorú musel zaškrtiť. Ďalej uviedol, že až spríchodom staršej Marty pochopil, že zabil jej sestru. „Martuška sa so mnou milovala dobrovoľne, “ tvrdil. „V bolesti nad stratou sestry, ale i kvôli mojej pripravovanej samovražde pohltala tabletky a utopila sa vo vani. Mala ma rada, “ uvádzal obžalovaný. „Cítim sa vinný zo zabitia Kataríny, ktorú som mal naozaj veľmi rád. Čo sa týka Marty, cítim sa vinný tým, že som jej neprekazil jej zámer zabiť sa. Jej smrť ľutujem, lebo Marta a môj syn boli to najcennejšie, čo som v živote mal. “ Na Viktorovu žiadosť vypovedal na súde aj jeho syn Samuel.
Súdni znalci Viktorovo tvrdenie vyvrátili. Nie je možné, aby rohypnol spôsobil halucinácie, ktoré Viktor tak farbisto vykreslil. Podľa nich je psychosexuálne nevyzretý a sexuálne ho priťahujú dospievajúce dievčatá. Trpí vážnou, nevyliečiteľnou poruchou osobnosti, ale jeho resocializácia je možná. Preto súd nemohol poslať tohto brutálneho vraha do väzenia na doživotie. Podľa trestného poriadku platného v čase činu, musia byť na udelenie doživotného trestu splnené dve podmienky: Závažnosť trestného činu a nemožnosť nápravy. Po starostlivom zvážení všetkých okolností poslal súd Viktora do väzenia na dvadsaťpäť rokov. Vrah prijal rozsudok s kamennou tvárou. Napokon, rovnako sa správal aj počas celého súdneho pojednávania.
Moderná žena marec 2007
Autor: Roman
Všetko sa to začalo v jeden pokojný zimný deň, keď Viktor hľadel so zaľúbením na svoju vtedy trinásťročnú nevlastnú dcéru Katarínu. „Poď sem, vidím, že už je z teba kus ženy, “ pritiahol si dievčinu k sebe a mocne ju objal. Stalo sa tak v okamihu, keď boli v miestnosti sami. Katarína sa snažila z objatia vymaniť, ale Viktor bol ako chobotnica. „Nechaj ma! Pusť! “ Vykríkla zmätená Katka a pokúšala sa silné ruky od seba odtiahnuť. Útočník sa len rehotal a svoje prsty sústredil na iné miesta mladého dievčenského tela. „Daj mi pokoj! “ opakovala Katka a vyškierajúceho sa otčima znova odstrčila. Ten sa však nedal odradiť a opäť sa snažil dotýkať rozčúleného dievčaťa. „No aby si sa nezbláznila. Veď poď ku mne, “ dotieral naoko zo žartu a znova sa vrhol na dievčinu. „Nebuď taká, nerob sa! “ Katarína sa zúrivo bránila a snažila sa Viktorovi vytrhnúť. „Ak ma hneď nepusíš, poviem to mame, “ vyhrážala sa. Bola červená od zlosti aj od námahy, ale skoro okamžite zacítila, že jej slová zabrali. Zaskočený otčim od nej odstúpil. „Čo by si jej tak asi povedala? Veď sa nič nestalo, “ zvýšil aj on hlas. „Nesmieš byť taká fajnovka! Prečo si precitlivená? “ Vzápätí kývol rukou a opustil miestnosť. Pomyslenie na Katarínino rozprávanie pred matkou sa mu vôbec nepozdávalo. Následky takej vyhrážky si vedel živo predstaviť.
O niekoľko dní sa situácia opakovala. V to ráno bol Viktor s deťmi sám doma a keď vošiel do izby svojich nevlastných dcér, zbadal tam iba Katku. O dva roky staršia Marta bola v tej chvíli v kúpeľni. Otčim pozrel na rozostlanú posteľ, zatváril sa nepríčetne a celkovo pôsobil čudným dojmom. Potom sa bez ďalších rečí vrhol na vydesenú Katarínu. Tento raz bol útok oveľa surovejší. „Daj mi pokoj! Poviem to mame! “ kričalo nešťastné dievča, ale bez túžobne očakávanej odozvy. Veľká dlaň jej zakryla ústa. „Aj tak si jej už určite niečo hovorila, “ fučal Viktor a udrel plačúce dievča vázou po hlave. Čiastočne otrasenú ju potom brutálne znásilnil. Následné výkriky a vzlyky definitívne umlčal pevným a dlhotrvajúcim stisnutím jej hrdla...
Katarínu znásilnil a zaškrtil pred očami jej sestry Marty, ktorá sa medzitým práve vrátila do miestnosti. Viktor schmatol šokovanú a na smrť vystrašenú Martušku za ruku a zavrel dvere. Pätnásťročné dievča potom čakal rovnaký osud ako jej sestru. Aj ju znásilnil a zaškrtil. Ale udalosti, ktoré nastali po týchto hrozných činoch, sa vymykajú zdravému rozumu. Viktor schoval a zastlal obe mŕtve telá do úložného priestoru postele a šiel zobudiť svojho syna. Doobedie potom prebiehalo ako obyčajne. So synom odišiel na nákup, navaril a po obede spolu hrali karty. „Niečo ti ukážem, poď so mnou, “ prikázal náhle synovi. V izbe chlapcových sestier otvoril úložný priestor a vydesený Samko vypliešťal oči na hrozný obsah. Viktor potom syna donútil prehltnúť väčšie množstvo tabletiek na spanie. Sám napísal list na rozlúčku a vzápätí sa pokúsil o samovraždu rovnakým spôsobom, k akému prinútil svojho syna. Obaja však prežili!
Na súde vyrozprával Viktor strašidelný príbeh v inej verzii. Tvrdil že v osudné ráno bol pod vplyvom lieku rohypnolu, ktorý vraj kvôli svojim psychickým problémom často užíval. Vďaka tomu sa vraj pohyboval vo svete zvláštnych preludov a vidín. V miestnosti vraj zbadal neznámy tieň cudzej osoby, ktorú udrel vázou do hlavy v snahe chrániť rodinu. Vzápätí sa vraj tieň premenil na jeho družku, z ktoru mal pohlavný styk. Pri milostnom akte sa však družka zmenila na obludu, ktorú musel zaškrtiť. Ďalej uviedol, že až spríchodom staršej Marty pochopil, že zabil jej sestru. „Martuška sa so mnou milovala dobrovoľne, “ tvrdil. „V bolesti nad stratou sestry, ale i kvôli mojej pripravovanej samovražde pohltala tabletky a utopila sa vo vani. Mala ma rada, “ uvádzal obžalovaný. „Cítim sa vinný zo zabitia Kataríny, ktorú som mal naozaj veľmi rád. Čo sa týka Marty, cítim sa vinný tým, že som jej neprekazil jej zámer zabiť sa. Jej smrť ľutujem, lebo Marta a môj syn boli to najcennejšie, čo som v živote mal. “ Na Viktorovu žiadosť vypovedal na súde aj jeho syn Samuel.
Súdni znalci Viktorovo tvrdenie vyvrátili. Nie je možné, aby rohypnol spôsobil halucinácie, ktoré Viktor tak farbisto vykreslil. Podľa nich je psychosexuálne nevyzretý a sexuálne ho priťahujú dospievajúce dievčatá. Trpí vážnou, nevyliečiteľnou poruchou osobnosti, ale jeho resocializácia je možná. Preto súd nemohol poslať tohto brutálneho vraha do väzenia na doživotie. Podľa trestného poriadku platného v čase činu, musia byť na udelenie doživotného trestu splnené dve podmienky: Závažnosť trestného činu a nemožnosť nápravy. Po starostlivom zvážení všetkých okolností poslal súd Viktora do väzenia na dvadsaťpäť rokov. Vrah prijal rozsudok s kamennou tvárou. Napokon, rovnako sa správal aj počas celého súdneho pojednávania.
Moderná žena marec 2007
Autor: Roman
0
www.ZIVOTPO.sk
